Ke každé knize obdržíte originální a praktickou záložku zdarma. Ke třem knihám obdržíte zdarma Ústavu České republiky.
Neohodnoceno

Koncepce společné bezpečnosti: Potrebujeme inú školu

...ak spoločnosť zažíva zdĺhavú krízu, potom to znamená, že v priebehu dlhšieho času, ktorý predchádzal tejto kríze, vzdelávací systém stihol zmrzačiť vnímanie sveta, intelekt, morálku a celkovú psychiku niekoľkých pokolení, ktoré keď dospeli, priviedli spoločnosť postupne na pokraj katastrofy...

Můžeme doručit do:
4.8.2021
Skladem
Kód: 335
220 Kč
Kategorie: Koncepce společné bezpečnosti
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná
Počet stran: 194
Rozměry: 171x235x11 mm
Potrebujeme inú školu
Tip

Systém mimorodinného vzdelávania, fungujúci na osnove profesionálnych učiteľov, je elementom kultúry každej civilizovanej spoločnosti.

Charakter systematického vzdelávania, jeho dostupnosť či nedostupnosť rôznym sociálnym vrstvám v každej dejinnej epoche, vzťah spoločnosti k učiteľstvu a učiteľov ku žiakom, v mnohom predurčujú ďalší život danej spoločnosti. Preto:

  • uvedomelé činy ohľadom organizácie vzdelávacieho systému v prítomnosti, predstavujú riadiaci akt oživenia istých možností v budúcnosti, už objektívne dostupných pre realizáciu v prítomnosti;

  • reformy každého systému (vrátane vzdelávacieho systému), ktoré nemajú jasný postoj ohľadne cieľov a kvality fungovania systému ako celku po ich zavŕšení, možno prirovnať k „navigácií podľa vetra“, hoci štandardne má každá plavba svoj konkrétny cieľ a vyžaduje si jednoznačnú trasu na jeho dosiahnutie.

No ak spoločnosť zažíva zdĺhavú krízu, potom to znamená, že v priebehu dlhšieho času, ktorý predchádzal tejto kríze, vzdelávací systém stihol zmrzačiť vnímanie sveta, intelekt, morálku a celkovú psychiku niekoľkých pokolení, ktoré keď dospeli, priviedli spoločnosť postupne na pokraj katastrofy.

A preto, jedným z aspektov prekonania spoločenskej krízy je práve reorganizácia vzdelávacieho systému na kvalitatívne iné princípy, aby vzdelanie ktoré v ňom ľudia dostanú zodpovedalo epoche a dohľadným perspektívam života spoločnosti a jej rozvoja. Čím úspešnejšia bude spoločnosť v zadaní a riešení tejto úlohy, — tým dlhšie obdobie bezkrízového rozvoja bude pred ňou stáť. A ak spoločnosť nedokáže zadať a vyriešiť túto úlohu adekvátne epoche a perspektívam, potom je odsúdená na zdĺhavú krízu, v ktorej môže aj zahynúť.

Tematika publikácií, v ktorých možno nájsť slová typu «reforma vzdelávacieho systému», je zasvätená vyučovaniu rôznych učebných disciplín (predmetov), rozvrhnutiu vyučovacích hodín v programoch škôl a univerzít medzi disciplínami učebného plánu, no nie otázok ohľadne toho:

  • Aký človek má vyjsť zo systému základného (t.j. povinného) a odborného vzdelania, aby následne jeho život a práca prebiehali v harmónií so životom a prácou ostatných ľudí?

  • A čo je potrebné urobiť vo vzdelávacom systéme, aby sa ľudia s jeho pomocou stali práve takýmito? Čiže je nevyhnutné odpovedať na otázky:

  • Čomu učiť?

  • Ako učiť?

Teda že základné vzdelanie musí byť dostupné všetkým deťom rovnako a musí byť osnovou pre získanie odborného (profesionálneho) vzdelania (vrátane vyšších vzdelaní) — toto musia všetci vnímať ako axiómu: v opačnom prípade sa spoločnosť rozvrstvuje na vzájomne izolované (podľa vzdelanostno-profesionálneho príznaku) korporácie a mafie, ktoré sa navzájom začínajú nenávidieť, následkom čoho sa celá spoločnosť stane vnútorne antagonistickou.

Všetko toto nás teda zaväzuje, zamerať sa na preskúmanie problematiky uvedenia vzdelávacieho systému do súladu s potrebami ľudí a perspektívami rozvoja spoločnosti.